Ráno 5. júna bolo určite šťastným pre všetkých ľudí, ktorých rodinné, či pracovné povinnosti nútia denno denne prechádzať hranice so susednými štátmi, pretože sa otvorili už bez kontrol. Túto dlho očakávanú udalosť osobne oznámili na tlačovej besede predseda vlády SR Igor Matovič a podpredseda maďarskej vlády Zsolt Semjén. Na krátkom brífingu okrem iného náš premiér povedal : „Ja sa usmievam, keď ste si všimli, … to, čo sa usmievam, je to, že je to prvá tlačová beseda v pozícií premiéra bez rúška. Čiže prídem na územie Maďarskej republiky a zrazu mám slobodu. Takže ďakujem Vám za túto slobodu,.. „
Určite každý s nás veľmi dobre pozná rozprávku O pyšnej princeznej, kde švec, obuvník, ak si chcel zaspievať, musel si odskočiť do Zeme kráľa Miroslava, pretože v kráľovstve kde žil, spievanie bolo zakázané. Paralela s dnešnou TB Igora Matoviča nie je náhodná. Aj náš predseda vlády, aby sa mohol usmiať a zrazu mal slobodu, musel si odskočiť do Maďarska. Ak by to povedal ktorýkoľvek obyčajný človek, občan SR, bolo by to namieste. V návale šťastia náš premiér si neuvedomil, že to je ON, ktorý rozhoduje o tom, kedy zrušíme výnimočný stav, kedy sa budeme môcť na verejnosti usmievať a kedy konečne budeme slobodní, bez rúška. Alebo, musíme pre kúsok slobody a šťastia si odskočiť za hranice do susedného štátu? Pri denných počtoch nakazených 0 až 1 by sme si zaslúžili od premiéra tohto štátu, aby nám oznámil dátum, alebo aspoň časový plán, kedy zažijeme pocit slobody na Slovensku. Zaslúžime si to, pretože sme boli celé mesiace disciplinovaní, dodržiavali sme všetky zmyselné aj nezmyselné pokyny, nariadenia, čím sme sa všetci pričinili k vynikajúcim štatistickým číslam, ktoré dokumentujú ochorenia na Covid 19 a s ktorými sa Igor Matovič pri každej príležitosti rád pochváli.
Celá debata | RSS tejto debaty